Zpěvák, skladatel a kytarista Adam Ďurica patří momentálně k nejúspěšnějším slovenským interpretům, což ostatně potvrzuje i jeho loňské podzimní turné, které bylo velmi rychle beznadějně vyprodané.
Držitel několika prestižních hudebních cen a autor oblíbených písní, které se na YouTube těší milionové sledovanosti, dorazí v červnu do Otrokovic, kde se poprvé představí na festivalu Lážo Plážo. Jak se na tamní Štěrkáč těší? Nejen o tom byla v rozhovoru řeč.
Adame, letošní koncertní sezóna se vám před několik málo dny rozjela naplno. Jaká bude? Čeká vás něco výjimečného?
Ja si myslím, že každý koncert je vlastne výnimočný, pretože výnimočná je atmosféra každého miesta. Nikdy sa nedá zopakovať úplne rovnako ten zážitok, ktorý dávame našim fanúšikom na tom konkrétnom mieste, ani to, čo oni dávajú v tom momente naspäť nám. A pre mňa je naozaj výnimočné to, že môžem koncertovať v Čechách a na Morave v plných kluboch.
Ano, aktuálně jste na českém klubovém tour, které čítá celkem osm zastávek. Jak je turné koncipované?
Klubový koncert je pre mňa vždy niečo špeciálne. Je to preto, lebo v klube sme si s fanúšikmi naozaj blízko a je cítiť úplne všetko to, čo sa deje na pódiu medzi nami hudobníkmi a to, čo sa deje v hľadisku medzi našimi fanúšikmi. Ja osobne mám rád, keď sú klubové koncerty vždy o pesničkách a keď je to úprimne a nerobí sa z toho príliš prehnaná šou. Tá sa mi hodí až na väčšie koncerty. Preto je toto turné na koncepte najlepších slovenských muzikantov ako sú Oskar Rózsa, Marcel Buntaj a Eugen Vizváry a mojich songoch. Čiže ide o hudbu ako takú v tej najčistejšej podobe.
Vnímáte nějaký zásadní rozdíl mezi tuzemským a slovenským publikem? Kde vás takzvaně „berou“ víc?
Ja mám obrovské šťastie, že som vlastne doma na Slovensku aj v Českej republike. Musím povedať, že doma je doma, ale zároveň chcem povedať, že v každom českom meste, kde chodím spievať, pre nás vždy organizátori a fanúšikovia vytvárajú vlastne domáce prostredie a úžasne nás prijímajú, začo sa chcem všetkým touto cestou poďakovať. Naozaj dnes už nevidím veľký rozdiel medzi slovenským a českým publikom alebo, že by ma niekde brali viac a inde menej.
Jaký jste pro letošní rok zvolil koncertní playlist? Máte nějaký speciální klíč na výběr toho, co na vašich koncertech zazní? Přece jen už se pyšníte vesměs bohatou diskografií.
Tento rok je v znamení bilancovania mojej kariéry, dal by sa nazvať takisto 10 a 20, pretože je to už 10 rokov odkedy vyšla moja zlomová skladba Neľutujem a 20 rokov odkedy som prvýkrát verejne vystúpil v televízii, a to v súťaži Superstar. Takže tento rok som sa trošku vrátil do minulosti a už na tomto klubovom tour vyťahujem aj skladby, ktoré patria do mojich prelomových rokov. Sú to skladby, ktoré sme dlhšie nehrali a s odstupom času oceňujem ich silu a dávame im nový šat práve na tomto klubovom turné.
Pojďme si tedy trošku zavzpomínat. Vybavíte si, kdy vás muzika naplno okouzlila?
Asi to bude súvisieť s mojím bratom, ktorý chodil na hudobnú školu a ovládal klavír. A takisto mali prvú kapelu, do ktorej ma on zavolal ako basgitaristu aj keď som na basu vôbec hrať nevedel. A tam sa to celé nejakým spôsobom zlomilo a tá hudba ma očarila. Chcel som o nej vedieť viac a viac a už ma to de facto nepustilo.
Vaše sólová kariéra začala v roce 2006, nicméně výrazně jste uspěl až po jedenácti letech na scéně, a to s třetím albem Mandolína. Čím si to vysvětlujete?
Na toto som naozaj nikdy nenašiel odpoveď. Ale mám vnútorný pocit, že jednoducho dozrel čas. Ak by som získal úspech priskoro, nevedel by som si ho vážiť a nevedel by som s tým ani pracovať. Dá sa povedať, že po tých rokoch som už bol na ten úspech pripravený.
Mimochodem, píseň Mandolína je hitem a na internetu má milionová zhlédnutí, stejně jako další z vašich písní Zatancuj si so mnou. To jsou pro muzikanta příjemné úspěchy, možná až nad očekávání, souhlasíte?
Určite áno! Hlavne, čo sa týka skladby Zatancuj si so mnou, pretože tá má iba lyric video, ja som v klasickom videoklipe nechcel byť a nevedel som si tam sám seba predstaviť. Tak sme urobili lyric video s Jakubom Mahdalom a to má dnes 26 miliónov pozretí. Je to neuveriteľné.
Byly zmíněné písně vašimi jasnými adepty na úspěch? Co podle vás dělá z písně hit?
Z pesničky dokážu hit urobiť iba ľudia. Tým, že si to začnú púšťať, pýtať sa na to, spievať, chodiť za interpretmi, ktorí to spievajú. Nijak inak sa to nedá. Ani jedna zo skladieb, ktorú mám v playliste, ako jasný hit, tak na začiatku nevyzerala. Boli to skladby, ktorým som veril, ktoré boli odo mňa úprimne a ktoré začínali z nulovej štartovacie pozície. Ale sa zapáčili ľuďom a zbytok už poznáte…
Kdysi jste v jednom rozhovoru řekl, že „vymyslet geniální písničku na tři akordy je těžké“. Pořád to platí? Jakým způsobem vaše písničky vznikají?
Áno. V jednoduchosti je krása i genialita a zároveň to je to najťažšie. Stále ma baví písať pesničky na 3 akordy, len väčšinou, keď máte 3 akordy, tak kontrastom k tomu musí byť bohatá melódia a hlavne silný text. Každá pieseň by mala rozpovedať nejaký príbeh a mala by mať silu vtiahnuť nás do jeho deja. Každý z nás autorov to robí podľa vlastného pocitu, ja nie som výnimka. Ale mám obrovské šťastie, že to, čo sa páči mne, sa páči aj ľuďom.
Kde v dnešní době čerpáte inspirací při tvorbě? Co chcete písněmi primárně sdělovat?
Život mi je každodennou inšpiráciou. Život okolo nás, svet, ľudia, naši najbližší, rodina, deti. Život nám každý deň núka inšpirácie. Ide len o to, či si ich dokážeme všimnúť. Ja sledujem piesňami len úprimnosť. Aby ich príbehy boli zrozumiteľné a autentické.
Jedna věc je vystřelit do velkého hudebního světa, avšak neméně důležité je, udržet se v něm. Jak to bylo ve vašem případě náročné? Co považujete za stěžejní milníky v dosavadní kariéře?
V prvom rade treba milovať to, čo človek robí, a robiť to, čo človek miluje. Potom sa vám nikdy nezdá, že dlho bojujete o úspech. Pretože cesta je cieľom. V mojom prípade mi to trvalo 10 rokov ale ja som si to užíval. Zažil som mnoho pekného a stretol som mnoho zaujímavých ľudí s ktorými som aj dodnes v kontakte. Veľakrát si hovorím, že všetko je tak, ako to malo byť, čiže verím aj v osud.
V čem se muzikant Adam Ďurica změnil od okamžiku, kdy na své druhé desce zpíval, že „dávno zomrel rock’n’roll“?
Odvtedy je Adam Ďurica asi viac skúsenejší, netlačí toľko na pílu a dá sa povedať, že pochopil, že hudba má mnoho farieb a je krásne ich objavovať. A rokenrol možno zomrel, ale hudba žije ďalej a možno že niekedy aj s príchuťou rokenrolu.
Právě jsme probrali váš muzikantský vývoj, před chvílí jsme taky lehce srovnali česko-slovenské publikum, tak si ještě porovnejme koncertní prostředí – co máte raději, kluby nebo festivaly?
Mám rád každé miesto, kde je hudba vítaná a robí ľuďom radosť. Som rád, že nemám iba jeden typ priestorov, ktorý hráme. Že hráme aj kluby, aj divadlá, aj športové haly a aj festivaly. Každý typ tohto priestoru si vyžaduje osobitný prístup a osobitný program.
Na festivaly se samozřejmě neptám náhodou. V červnu si odbudete svou premiéru na Lážo Plážo Festu v Otrokovicích. Jak se na Zlínsko těšíte? Máte k němu nějaký vztah?
Zlínsko je krásny kraj. Spomínam na hranie v klube Golem, ktoré som absolvoval ešte ako predskokan skupiny PEHA. Takisto sme zažili krásny koncert v klube Masters of Rock Café. A celkovo aj Zlín je veľmi pekné mesto, čiže do tohto kraja sa vraciame veľmi radi.
Co byste vzkázal čtenářům magazínu inZlin, než se všichni na otrokovickém Štěrkáči potkáme?
Že leto je už za rohom a ja sa na vás moc teším.
–
Rozhovor vyšel v březnovém čísle magazínu inZlin.
–
Foto: Laco Rychtarik a archiv Adama Ďurici