Príjemné sídlo pre seba a rodinu, z ktorého bude vidieť na továreň. Asi tak by sa dali opísať požiadavky podnikateľa a vizionára Tomáša Baťu na rodinnú vilu v centre Zlína, ktorú mu začali stavať pred 115 rokmi.
Stavbu navrhol významný pražský architekt Ján Kotěra, ktorý si na výpomoc s výzdobou interiéru prizval umelcov Františka Kyselu či Jaroslava Horejca. Sídlo zakladateľa Baťových obuvnických závodů hostilo množstvo významných osobností z celého sveta, po smrti Tomáša dom obývala až do roku 1945 vdova Marie.
Po roku 1945 vilu zabral štát a od roku 1951 bol v nej umiestnený na 40 rokov dom pionierov a mládeže. Zmena nastala po roku 1989, keď vilu vrátili rodine a Tomáš Baťa junior sa rozhodol dať ju zrekonštruovať do pôvodného stavu.
Vila je obklopená veľkou záhradou a je možné ju navštíviť vždy v prvú nedeľu v mesiaci a vypočuť si výklad o Tomášovi, jeho rodine a najmä pracovných postupoch, ktoré možno aplikovať aj po desaťročiach od ich vzniku do súčasného podnikania.
Viac o odkaze Tomáša Baťu porozprával projektový a PR manažér Nadace Tomáše Bati Jakub Malovaný.
Vila sa nachádza v centre mestskej zástavby. Ako to tu vyzeralo na začiatku 20. storočia?
Vtedy to bola viac-menej okrajová časť mesta Zlín. Vilu si dal Tomáš Baťa postaviť presne oproti prvým budovám svojej továrne, tie však dnes už nestoja. Tomáš mal zo všetkých miestností domu dokonalý výhľad na továreň.
Budovy továrne stavali na svoju dobu extrémne rýchlo, to pri stavbe vily ale neplatilo…
Bežná továrenská hala sa stavala necelý mesiac – 28 dní, ako vieme z historických materiálov. Čo sa týka Baťovej vily, kde žil so svojou ženou Marii a Tomášom juniorom, tak stavba prebiehala štyri roky.
Kedy sa sem nasťahovali?
V roku 1912, čo je aj rok, kedy sa Tomáš s Mariou zosobášil. Zhodou náhod je, že sa brali v deň, keď sa potopil Titanic.
Čo sa v dome nachádza?
Srdcom domu je obývacia izba, na ktorú nadväzuje centrálna chodba. Všetko je tu pekne prepojené. Napríklad na obývaciu izbu nadväzovala pracovňa, kde prijímal pracovné návštevy.
Samotná vila je presvetlená, má veľké okná a všetko v nej je premyslené v zmysle, aby bola maximálne funkčná a slúžiaca potrebám rodiny. Keďže Tomáš vyrástol v malom valašskom dome so zopár malými oknami, dom chcel mať presvetlený, preto tie veľké okná.
A motív presvetlenosti a veľkých okien napokon platí aj pre továrenské domy.
Zachovalo sa niečo z pôvodného vybavenia?
Veľa toho nie je, no sme radi, že prízemie sa dochovalo v pôvodnom stave. Čo sa týka interiéru ako je nábytok, sochy, vázy, obrazy, tak to bolo po roku 1945 veľmi rýchlo rozkradnuté.
Späť v dome ale máme hodiny, ktoré sa vrátili na krb, ale aj originálne obrazy ako Tomáša, tak Marie, ale aj rodičov Tomáša.
Vo vile je aj čajová súprava, vďaka rodine sa sem podarilo vrátiť aj cestovnú súpravu na holenie a doklady. Novinkou sú trosky z havarovaného lietadla, v ktorom Tomáš spolu s pilotom zahynuli v osudné ráno roku 1932. Dostali sa sem od rodiny z Toronta.
Kľúčovou miestnosťou v dome je Tomášova pracovňa, čo v nej nájdu návštevníci?
Pracovňa pôsobí na prvý pohľad skromne a ona aj skromná je. Tomáš nechcel žiaden veľký priestor, nechcel ju mať ani okázalo vybavenú.
Chcel, aby sa človek, ktorý za ním príde, nenechal ničím naokolo rozptyľovať. Je tu teda stôl, stoličky a okno, no a dnes nechýbajú ani fotografie, aby sme trochu pripodobnili dobu.
Vo vile sú aj veľké zaťahovacie dvere. Sú typické pre domy takzvanej baťovskej éry?
Určite, a nielen pre Baťovu vilu, ale aj pre ďalšie vily, riaditeľské, ako im hovoríme.
Ak pôjdete do akejkoľvek z ďalších víl, narazíte na ne, je to ich symbol. Tomáš sa inšpiroval ‘zaťahovačkami‘ v Amerike. Okrem toho, že krásne ladili s interiérom, tak drevo pekne vizuálne kopírovalo miestnosti, ktoré zaťahovačky oddeľovali. Napríklad, v jedálni máme tmavšie drevo, zaťahovačky z jej strany sú teda tmavšie a z druhej sú svetlejšie, pekne to ladí.
Vila je známa aj tým, že pod architektúru aj výzdobu sa podpísali renomovaní umelci…
Pod pôvodnými návrhmi domu je podpísaný vizovický staviteľ František Novák, výrazne sa tu ale premietol aj talent architekta Jána Kotěry.
Čo sa týka vtedajšej záhrady, pod ňou je podpísaný renomovaný záhradný architekt František Thomayer. Vo vile máme aj pôvodné vitráže, bohužiaľ, ich symboliku nepoznáme, pritom je to častá otázka, ktorú sa ľudia pýtajú. Odborníci zatiaľ na nič prevratné neprišli.
Ako často do Zlína zavítajú potomkovia Tomáša Baťu?
Vďaka tomu, že Rosemarie Bata Blyth je šéfkou Nadace Tomáše Bati, neustále sme s rodinou v kontakte a konzultujeme s nimi naše počínanie. Rodina sem prichádza tri až štyrikrát ročne, napríklad na oslavu 1. mája.
Otázka pre Gabrielu Končitíkovú, riaditeľku Nadace Tomáše Bati
V čom bol Tomáš Baťa inšpiratívnou osobou, ktorej odkaz žije dodnes?
Jeho vizionárskymi myšlienkami sa mu podarilo osloviť obrovský počet ľudí. Svojou životnou filozofiou a systémom riadenia firmy, kde dokázal dať do popredia človeka, rozvíjať ho a tým aj rozvíjať firmu, bol nezameniteľný. Ohromné boli aj vzdelávacie aktivity firmy. Keď v roku 1932 tragicky zomiera, vo firme mali až 4 000 vzdelávacích aktivít, Baťa bola dokonca prvá firma, ktorá vzdelávala oboch partnerov. Napríklad, ak by u Baťu pracoval váš partner, na vzdelávanie by ste chodili aj vy. Platilo, že čím lepší bude váš život, tým lepší bude život vo firme. Tomáš pochopil, že tieto svety sú úzko prepojené.
ARCHIV: Článek v původním vydání
Autor: Erik Stopka